Momentkové pozorovanie

Niektoré procesy môžu trvať niekoľko hodín, celú zmenu alebo aj dlhšie. V tom prípade nie je vždy vhodné zvoliť nepretržitú formu pozorovania procesu. Momentkové pozorovanie vychádza z údajov, ktoré sú zistené výberovým skúmaním, to znamená náhodne volených momentov v priebehu pracovného deja. Sú založené na štatistickom zistení počtu výskytu pozorovaných dejov a využívajú teóriu pravdepodobnosti a náhodného výberu.

Pozorovateľ v náhodne volených okamžikoch zaznamenáva činnosť, ktorú pracovník práve vykonáva, bez toho aby meral jej trvanie. Na základe teórie pravdepodobnosti je možné z týchto izolovaných zistení vyvodiť závery o skutočnej štruktúre pracovného času. So zvyšujúcim sa počtom meraní sa zvyšuje presnosť odhadu.

Na úvod je potrebné učiť počet pozorovaní, ktoré budú realizované. Je to východiskový bod, ktorý sa určuje na základe presnosti, akú chceme dosiahnuť realizovaným pozorovaním. Presnosť určuje zvolený koeficient spoľahlivosti spolu s predbežným odhadom strát a určením pomerovej chyby v pozorovaní.

Po definovaní počtu pozorovaní je potrebné vypracovať časový plán pozorovaní. Výhodou tohto typu pozorovania je, že náhodne zvolené termíny pozorovania nevzbudzujú u pozorovaného operátora podozrenie a nie je tak pod stresom, ktorý často negatívne, prípadne pozitívne ovplyvní výsledok pozorovania. Časový plán je teda potrebné zostaviť tak, aby priebeh pozorovaní bol skutočne náhodný.

Samotné pozorovanie si vyžaduje zaznamenávanie pozorovaných činností a určovanie ich statusov (pridávajúce hodnotu, nepridávajúce hodnotu) do pripraveného dokumentu – pozorovacieho listu. Pre tento účel je potrebné pred pozorovaním jasne definovať smer obchôdzky pracoviska pri pozorovaní a zaznamenávané udalosti, na ktoré sa pozorovateľ bude sústrediť počas pozorovania. Počas pozorovania sú potom do pripraveného dokumentu zaznamenávané pozorované činnosti.

Výsledkom pozorovania sú údaje zobrazujúce početnosť činností pozorovaných v náhodne zvolených okamihoch a tiež ich statusy. Na základe týchto údajov je potom potrebné vypočítať podiel času práce a prestojov identifikovaných počas pozorovania.

Prečítajte si aj o iných metódach pre určovanie časovej nomy.

Share on email
Email
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter

Na vaše podnety odpovedá:

Ivana Čechová

Ivana Čechová

Vyštudovala odbor priemyselné inžinierstvo so špecifickým zameraním sa na ergonómiu. Spolupracovala na riešení projektov v priemyselnej praxi v oblasti ergonómie pracovísk a merania práce. Aktuálne sa venuje predovšetkým problematike časových štúdií a projektom zameraným na optimalizáciu a zlepšovanie procesov v podnikoch.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *