Na čom všetkom záleží pri správnom určení normy pre spotrebu práce

Nastaviť správnu normu pre spotrebu práce nie je jednoduché, no bohužiaľ nutné ak chceme vedieť či sa nám ekonomicky oplatí/opláca vykonať/vykonávať prácu. Navyše zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby predpoklady na uplatnenie noriem spotreby práce boli utvorené pred začatím práce – vyžadované priamo zákonníkom práce. Samozrejme metód ako sa dostať k požadovanej hodnote je veľmi veľa a vždy záleží iba na rozhodnutí spoločnosti akú si vyberie cestu.  

Do tohto celého vstupuje litera zákona: 

Pri určovaní požadovaného množstva práce a pracovného tempa musí zamestnávateľ vziať do úvahy pracovné tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čas na osobnú očistu po skončení práce a čas na prirodzené potreby zamestnanca. (§ 133 Z. p.) 

S akými problémami sa stretávame my pri nastavovaní noriem pre spotrebu práce?

  1. Znalosti 

Vo výrobných spoločnostiach sú zvyčajne zodpovední za oblasť stanovenia normy spotreby času technológovia a procesní inžinieri. Ak absolvovali strednú priemyselnú školu alebo technickú univerzitu, mali by si pamätať skratky ako ta, tb, tc t1,t2,t3,tab, ktoré sa najčastejšie používali aj používajú pri určení normy spotreby času. Avšak hlavne automobilový priemysel doniesol nové prístupy s novými skratkami a označovaním (MTM, REFA, MODAPTS atď.). Našou skúsenosťou je, že veľmi veľa pracovníkov zodpovedných za určenie/ nastavenie normy ich buď nepozná alebo ak pozná, nevie ktorý zo spôsobov používať. Chýbajúce znalosti sa prejavujú aj pri obhajobe presnosti časovej normy a odôvodnení využívania napríklad pri kapacitných prepočtoch.  

Náhrada znalostí býva v spoločnostiach často suplovaná informačnými systémami (keďže v dnešnej dobe je možné používať integrované nástroje CAD/CAM systémov)  s tým predpokladom, že systém si vytvorí správnu časovú normu sám, alebo porovnávaním s už existujúcimi normami. Bohužiaľ pri takýchto riešeniach sa najrýchlejšie prejaví overená pravda –kvalita výstupov sa rovná kvalite vložených vstupov. 

Preto odporúčame, aby sa v spoločnosti interne rozvíjala metodika spotreby času a táto metodika sa aj aktívne kontrolovala a propagovala. Ak je interná norma spotreby času prekračovaná (presahuje pravidelne hodnotu cez 100%), alebo nie je dosahovaná (permanentne pod 90%), je vhodné sa pozrieť na metodológiu výpočtu a vyhodnocovania plnenia noriem. Pri širšom poznaní, hlavne na úrovni stredného a vyššieho manažmentu býva argumentácia vecnejšia a rýchlejšia s omnoho vyšším prínosom ako iba pri využívaní odhadov, alebo historických záznamov. 

Ak by ste potrebovali odporučiť vhodnú techniku pre určenie spotreby času vo vašom podniku, vyplňte prosím nasledovný krátky dotazníkhttps://lnk.sk/fCY8  

2. Presnosť 

Podobne ako pri iných činnostiach, aj tu existuje množstvo prístupov s rôznou úrovňou presnosti, avšak na druhej strane aj časovej náročnosti stanovenia normy spotreby času. Príchod automobilových spoločností a ich dodávateľských partnerov so sebou priniesol nástroje, ktoré vo výraznej miere dokážu skrátiť čas stanovenia normy spotreby času. Okrem klasických stopiek a chronometráže, sú teraz používané aj vopred definované časové štandardy atď. Preto by už na začiatku malo byť jasné, aký typ práce bude analyzovaný (montážne práce s vysokou opakovanosťou, montážne práce s dlhými časmi cyklu atď.), a na základe neho je potom možné vybrať správny a efektívny spôsob.   

Spotreba času sa dá analyzovať doslova do mikropohybov (pohyb jednotlivých prstov, prepojenie záťaže na trajektóriu končatiny, atď.). Otázne je, či je to nutné – aký je vplyv presnosti na celkové trvanie práce v časovom intervale. Iný bude výber metodiky pre spoločnosť kde musia pracovníci pracovať v takte 15 sekúnd, iný pre spoločnosť kde takt je nastavený na napríklad jeden kus za jeden deň. 

Samozrejme, vo veľkých spoločnostiach existujú rozdielne činnosti s rôzne dlhými časmi. Zo skúsenosti preto odporúčame vybrať minimálne jedného pracovníka, ktorý bude mať prehľad v problematike normovania práce a on rozhodne, s akou presnosťou a náročnosťou budú určené normy spotreby práce v konkrétnych prípadoch.  

V prípade, že by ste sa mali záujem poradiť s akou presnosťou je potrebné určiť normy vo vašom podniku kontaktujte nás cez e-mailinfo@innovation.sk  

3. Nedodržiavanie normy, jej evidencia a zmenové konanie 

Veľmi často sa stretávame s problémom, že sa určená stanovená norma vôbec nedodržiava. Problém sa následne prejavuje prierezovo v celej spoločnosti – nemožnosť správneho naplánovania výroby, problém s plánovaním potrebných pracovníkov, nepresné logistické zabezpečenie vstupného materiálu, logistických prostriedkov, absencia podpory údržby atď. V realite nastáva niekoľko možných príčin, alebo ich kombinácii:

Nesprávne nastavená norma spotreby času: 

  • Norma nezahŕňa všetky činnosti, operácie. Hlavne ak sa činnosti analyzujú mimo reálneho pracoviska – často od stola. 
  • Zle stanovené časy pre jednotlivé činnosti, operácie (nesprávne stanovená metóda, chyba merania, atď.) Väčšinou ide o zle zvolenú metodiku – nedostatočný počet námerov, nedostatočná presnosť pri operáciách, činnostiach atď. 
  • Norma spotreby času nezohľadňuje kvalitatívne odchýlky / prirážky v rámci činnosti, operácie. Môže ísť o nezohľadnenie technologických prestávok, činností ktoré sa vyskytujú po vykonaní určitého počtu cyklov a pod. 

Neinformovanosť o nastavenej norme spotreby času, jej evidencia: 

  • Chýbajúca aktualizácia v rámci IS – či už nezapísaná zmena ale neaktivovaná zmena v rámci technologických štandardov a predpisov, ktoré sa používajú na kapacitné prepočty, plánovanie a riadenie, atď. 
  • Nezapracované zmeny v rámci zmenového konania a presun informácii – napr. nezahrnuté nové prípravky v rámci nových postupov a nepresunutie tejto informácie na ďalšie oddelenia a úseky.  

Neakceptovanie a v niektorých prípadoch sabotovanie normy spotreby času:

  •  Nedostatočné prepojenie motivačných a odmeňovacích systémov. 
  •  Nedostatočné vzdelávanie o spôsobe určenia normy spotreby času. 
  •  Nedostatočné vysvetlenie prínosu. 

V prípade vytvárania časových noriem je veľmi dôležitým faktorom skúsenosť, ktorá prináša nový, veľmi dôležitý rozmer a určitú záruku správnosti vytvorenej časovej normy. Aby bolo možné systém normotvorby a časového hospodárstva považovať za funkčný, je potrebné kontrolovať tento proces za účelom preverenia dodržiavania časových noriem vo výrobe či pri montáži – priamo na miestach, pre ktoré boli časové normy vytvorené. Cieľom fungujúceho systému má byť zachovanie cyklu neustáleho zlepšovania, ktorý dokáže včas reagovať na prípadné potrebné zmeny a tak zabrániť stratám, ktoré by mohli v procese nastať. Nestačí teda len vytvoriť správne časové normy. Je viac ako nutné sa o celý systém normotvorby starať aby bol vždy aktuálny, dostupný pre všetkých účastníkov procesu, pripravený pre potreby výroby. A práve tu je vhodné sa oprieť o Demingove cykly – PDCA a SDCA. 

4. Ekonomická návratnosť 

Väčšina pracovníkov je odmeňovaná za čas práce, ktorú efektívne vykonajú. Ohodnotenie takejto práce je prepojené s mzdovými nákladmi. Obsah práce je preto často hlavným faktorom v rámci celkových nákladov, ktorý by mal byť aj dostatočne analyzovaný. Pre spoločnosti je preto dôležité poznať, koľko času bolo dopredu určeného na splnenie požadovaného objemu práce a koľko sa ho reálne spotrebovalo. Analýza a meranie práce sa venuje práve tejto problematike, avšak hlavne sa sústredí na vyhodnotenie činnosti operátora. 

Aj k určeniu normy spotreby času sa dá pristúpiť rôznymi spôsobmi s rôznym prínosom pre spoločnosť. Je možné určiť vysokú presnosť normy spotreby času, čo predstavuje vysokú prácnosť, za veľmi dlhší čas. Alebo menej presnú normu, s nižšou mierou prácnosti, za kratší čas. Práve nájdenie správneho pomeru presnosti a prácnosti je obrovským ekonomickým prínosom pre spoločnosť – dosiahnutie požadovanej presnosti za čo najkratší čas sa prejaví či už pri dodržiavaní plánu, ale aj pre lepšie využívanie zdrojov.  

Ak vás tento príspevok zaujal navštívte našú stránku, ktorá sa venuje tejto problematike https://innovation.sk/casove-studie-a-standardizacia/.

Share on email
Email
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter

Na vaše podnety odpovedá:

Miloš Bugan

Miloš Bugan

Vyštudoval odbor priemyselné inžinierstvo so zameraním sa na oblasť štíhlej výroby. Spolupracoval na lokálnych a medzinárodných projektoch v oblasti implementácie konceptu LEAN pre automobilový, elektrotechnický a strojárenský priemysel. Vďaka spolupráci s Lean Global Network, aktívne prispel k prekladu niekoľkých celosvetovo uznávaných kníh práve z oblasti LEAN. Pôsobil na viacerých manažérskych pozíciách na základe čoho vytvoril metodiku hodnotenia spoločnosti a určenie jej inovačného potenciálu. Naďalej aktívne pôsobí v spoločnostiach ako vrcholový poradca pre strategické zmeny.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *